Profil školy

Stručný prehľad dejín školstva v Kolároviciach

Obdobie panovania Márie Terézie a jej syna Jozefa II. bolo naplnené nadmerným úsilím o zriaďovanie a výstavbu škôl. Do tohto obdobia spadajú aj prvé informácie o existencii školy v Kolároviciach. V roku 1798 tu našiel biskup František Haver Fuchs školu i učiteľa. Škola nemala vlastnú budovu potrebnú pre 100 žiakov, tak sa učilo v súkromných domoch. Ako prvý známy učiteľ sa spomína rodák z Kolárovíc, Juraj Stískala. Potreba školskej budovy bola naliehavá. Keď v roku 1816 postavili drevenú školu, nasťahoval sa do nej farár a škola zostala opäť bez budovy. Po odchode farára zostal obecný dom prázdny, škola sa tam dočasne nasťahovala. V roku 1860 sa začala stavať nová cirkevná škola. Lavice v škole boli podobné ako v kostole, vysoké, s malou plochou na písanie a dlhé 4,5 m. Otvory pre kalamár neboli, ten si museli žiaci pri písaní držať v ruke.

V rokoch 1889 – 1890 obec vystavila u Ploškov drevenú školu. Pribúdaním počtu školopovinných detí rástla potreba zriadiť a vystaviť III. triedu pri dedinskej rímsko-katolíckej škole. Cirkevníci nemohli zniesť finančnú ťarchu spojenú s udržiavaním škôl, a preto sa školská stolica v roku 1909 uzniesla zriecť sa cirkevných škôl a žiadať, aby v prípade poštátnenia škôl boli ustanovení učitelia rímsko-katolíckeho náboženstva, ktorí úplne ovládajú slovenský jazyk. U Ploškov neboli občania schopní znášať ťarchu stavby školy, preto politická obec v roku 1911 žiadala zriadenie štátnych škôl.

Dňa 6.12.1911 bol v Budapešti vydaný výnos, ktorým s ponechaním nenaštrbených práv tamojšej rímsko-katolíckej školy boli zriadené dve jednotriedne ľudové školy s vyučovacím jazykom maďarským s platnosťou od 1.9.1913. Jedna škola mala byť u Kaštanov (Škoruby) a druhá u Babiší. Rímsko-katolícka stolica presadila, že namiesto školy u Babiší sa postaví štátna škola v dedine (terajšia škola na hornom konci). Z vojnových čias nezostali zachované žiadne úradné záznamy o škole.

Za správcu štátnej školy bol 1.9.1932 menovaný Július Bartl, ktorý počas svojej 10-ročnej činnosti patril k najaktívnejším a najschopnejším učiteľským silám, veľkou mierou prispel k jej kultúrno-spoločenskému rozvoju. Najväčšie zásluhy na rozvoji a poslaní Štátnej školy na Škoruboch mali manželia Albert Šimončič a Rozália, rodená Mazúrová, ktorí nastúpili do školy v roku 1930.

V roku 1929 prenajala obec na školu miestnosť na hornom konci u Fanovej. Druhú miestnosť pre školu dostala obec do prenájmu v hostinci Žofie Hlavoňovej. Z 10 učiteľov bolo 6 českej a 4 slovenskej  národnosti. Pôvodná škola na Gachoch bola v dome Urbana Šutaru. Od roku 1938 sa vyučovalo u Ciesarí v krčme Jakuba Hruštinca. V roku 1940 sa škola administratívne osamostatnila od školy na Škoruboch a po roku i hospodársky. To, že škola bola zriadená i v takom odľahlom horskom mieste, ako boli Gachy, svedčí o tom, že štát mal záujem šíriť vzdelanostnú úroveň medzi pospolitý ľud i v takých chudobných, od sveta odtrhnutých miestach.

Zmenou organizačného systému školstva podľa zákona č. 308/40 Sl. z., ktorým bola Štátna ľudová škola v Kolároviciach pripojená ku Rímsko-katolíckej ľudovej škole v Kolároviciach, nastali 14.3.1939 zmeny ovplyvňované vznikom slovenskej štátnosti.

V roku 1941 dochádza ku závažným administratívno-organizačným zmenám  školského systému, ktoré sa realizovali i na školách v Kolároviciach. V tamojších podmienkach bola štvortriedna štátna ľudová škola v ústredí spojená s dvojtriednou rímsko-katolíckou ľudovou školou. V štatistickom prehľade za školský rok 1941 – 1942 je uvedený počet žiakov 253 v šiestich triedach.

V období SNP Nemci obsadili hornú budovu školy a v decembri 1944 aj ostatné triedy, vyučovanie bolo na neurčitý čas prerušené. Riaditeľ školy, Dezider Fecman písal v kronike školy, že následkom toho sa neobnovila ani činnosť ZRPŠ, ani osvetová a divadelná práca. Prispela k tomu aj všeobecná stiesnená vojnová nálada. Vplyvom vojnových udalostí bol 3.4.1945 náhle ukončený školský rok a žiakom boli odovzdané vysvedčenia.

V školskom roku 1948 – 1949 bol na stredných školách zavedený 9. ročník. Namiesto 8-ročných ľudových škôl boli zriadené národné školy od 1. po 5. ročník a stredné školy s ročníkmi 6. – 9. Pre nedostatok miesta v Kolároviciach bola škola načas umiestnená v Národnej škole v Petroviciach. Názov školy bol: Stredná škola v Kolároviciach s dočasným sídlom v Petroviciach.

V októbri 1951 sa začala stavba novej strednej školy v obci. Dokončená bola v roku 1953. V decembri bol za riaditeľa tejto školy menovaný Martin Bršiak, ktorý vykonával funkciu riaditeľa školy do roku 1970. V školskom roku 1953 – 1954 bolo v 9 triedach 315 žiakov. V roku 1955 bola pri OSŠ zriadená školská jedáleň. K rozvoju vzdelania a kultúry prispievalo miestne kino, ktoré bolo založené v roku 1951, jeho vedúcim bol Cyril Hlavoň a operatérom Urban Drličiak.

Nový školský zákon odhlasovaný v roku 1960 uzákonil povinnú 9-ročnú školskú dochádzku. K 1.9.1970 bol za riaditeľa tunajšej ZDŠ ustanovený Ján Križan. V rokoch 1971 – 1989 bola riaditeľkou školy Magda Kalužná a zástupkyňou Amália Drbúlová. Počet žiakov sa pohyboval okolo 300. Žiaci 1. stupňa ZDŠ sa vyučovali v dvojzmennej prevádzke v kamennej budove pri kultúrnom dome, žiaci 2. stupňa ZDŠ v hlavnej budove školy.

V roku 1990 bol za nového riaditeľa školy zvolený Mgr. Stanislav Klimo. Podľa smerníc ministerstva školstva boli zriadené školské rady, ktoré mali rozhodovať o dôležitých organizačných opatreniach školy. Čerpanie finančných prostriedkov za rok 1993 činilo 320.000 Sk. V tomto i nasledujúcom roku sa urobilo veľa prác na údržbe budovy i doplnení jej vybavenia. Vďaka sponzorským príspevkom to bolo oplotenie školy, osvetlenia a asfaltovanie hádzanárskeho ihriska, osvetlenie a vymaľovanie telocvične, inštalácia akumulačných kachieľ, úprava kotolne.

V školskom roku 1999/2000 školu navštevovalo 287 žiakov, ktorých učilo 18 pedagogických pracovníkov v 13 triedach. Vyučovalo sa dopoludnia v 3 triedach. Zamestnancami boli aj 3 prevádzkoví pracovníci a v zime 2 kuriči. Udržiavať v dobrom chode 3 budovy bolo možné iba získavaním finančných prostriedkov od OÚ OŠMaTK v Bytči, OÚ Kolárovice, sponzorov a ZRPŠ.

Výrazná zmena v oblasti riadenia a financovania školy nastala 1.4.2002 zriadením Základnej školy v Kolároviciach, okres Bytča,  ako samostatnej rozpočtovej organizácie s právnou subjektivitou. Dodatkom č.1/2002 k zriaďovacej listine zo dňa 1. júla 2002 prešla zriaďovateľská funkcia na Obec Kolárovice. Dodatkom č. 2/2002 k zriaďovacej listine zo dňa 23.10.2002 sa zmenil názov školy na Základná škola s materskou školou Kolárovice.

V rokoch 2000 – 2015 nastal postupný pokles žiakov na 180, od školského roka 2008/20009 sa všetci žiaci vyučujú v hlavnej budove ZŠ a jej prístavbe, ktorá bola skolaudovaná v roku 2008.

K odbornosti vyučovania prispelo aj vybudovanie odborných učební – počítačová, jazyková, rekonštrukciou prešla školská kuchynka, ktorá sa využíva na vyučovanie techniky i mimoškolských aktivít. Kolektív učiteľov bol stabilizovaný,  s celkovým počtom 15 učiteľov a 2 vychovávateľkami v ŠKD.

Za 30-ročné obdobie školská budova prešla mnohými zmenami a postupne sa modernizovala. V roku 1997 bola vybudovaná plynová kotolňa v ZŠ a MŠ. V roku 2003 prešli rekonštrukciou sociálne zariadenia a umyváreň školy. V rokoch 2006 – 2012 sme vymenili okná na škole a telocvični, rekonštrukciou prešla elektrická inštalácia, realizovala sa prístavba školy a vymenila sa strecha. Finančné prostriedky na uvedené rekonštrukčné práce boli získané z havarijného fondu ministerstva školstva a projektov v rámci EÚ. V areáli MŠ sme vybudovali viacúčelové športové ihrisko. Asfaltové hádzanárske ihrisko pri škole bolo prebudované na hokejbalové s mantinelmi. Škola má k dispozícií aj moderné futbalové ihrisko.

Neoddeliteľnou účasťou spolupráce s rodičmi a priateľmi školy boli a sú kultúrne, spoločenské a športové aktivity: školský karneval, školský ples, pochovávanie basy, turistický pochod – Drotárska krošňa, spoločné posedenie so staršími obyvateľmi Kolárovíc.

Zdroj:

Knižná publikácia: Kolárovice 1312 - 2002

                                                                                                                          Spracovala: Ing. Mária Hofericová